NO FUTURE!!!!

OUR FAN FICTION

Môj život sa zmenil

7.časť

    ... bol to Haylein hlas.Ups!Pomyslela som si a pomaly som sa otočila.,,Ahoj“ zašemotila som.,,No baby...“zasmiala sa ,,tí chalani po vás ale vyštartovali!“ Bola som prekvapená že sa tvári pobavene a nie presne naopak ako som očakávala.,,Veď sa netvárte akoby ste prezradili niečo tajné.Ja im nič neprezradím,nebojte sa.“ Vydýchla som si:,,Si zlatá baba, Hayley.“ ,,Ďakujem,no rada by som sa spýtala čo sa stalo,že máš na sebe Zacovo najobľúbenejšie tričko?“ ,,Najobľúbenejšie?No ty kokso...“ zasmiala som sa ,,v skratke,obliala som sa.“ Začervenala som sa a Hayley to pochopila ako koniec vysvetľovania a pokračovala ďalej ,,Ale Leni,to tričko ti sekne!Stavím sa že keby som ti teraz ja ponúkla dáke svoje,odmietla by si.“ Usmiala som sa a tým som jej dala jasnú odpoveď. ,,Inak počúvajte“ pokračovala ,,aj sa mi zdalo,že tí dvaja sú divní.A keď vás zavolali aj na pódium,no mala som dosť.Po pravde,najprv som žiarlila ale schladila som sa ako som počúvala váš rozhovor a zistila som že ste úžasné baby a pre chalanov tie pravé!“ Hayley úplne žiarila keď to hovorila. ,,Tak toto som nečakala..“ podotkla Naty a ja som sa pridala.Potom pokračovala ,,A ak sme my úžasné,čo si potom ty?“ Naty k tomu pridala aj jeden zo svojich super faceov a všetky sme sa zasmiali.,,Takto dobre som sa už dávno nezasmiala....no a chcem vám povedať,že čokoľvek budete chcieť ja vám s nimi pomôžem.“ ,,Myslím,že zatiaľ postačí ak budeš pri chalanoch s nami.“ Naty to povedala presne tak ako by som to povedala aj ja.Spája nás také silné puto,že občas mi to vyrazí dych.,,No neviem.Nechcete tam byť sami?!“ ,,Nie!“ povedali sme naraz a dosť výrazne nato aby Hayley mohla protestovať.,,Okey,okey“ pritákavala so smiechom.,,Tak poďme.“ Otvorili sme dvere a vyšli ako také ovečky pekne za sebou.Chalani vstali a zatlieskali nám.Pokrútila som hlavou a rýchlo som si chcela sadnúť,tak aby som sedela s niektorou z báb,no chalani ma predbehli a posadali si tak aby pri každom MUSELA sedieť nejaká baba.Dokonca aj Josh sa pridal.Chvíľu som zaváhala a Zac sa samozrejme musel ozvať.,,Ja nehryziem!“ chytil ma za ruku aby som si sadla.Ja asi umriem!Kľud,kľud,opakovala som si v hlave.Hayley načala tému o nás.Pýtala sa nás bežné otázky a aj chalani sa pridali.Takto sme sa pomaly spoznávali.Zac z toho všetkého vyšiel ako maniak na poriadok a veľký pažravec (presne ako ja!ten pažravec),Josh ako skvelý kuchár a Jeremy ako najočakávanejší návštevník fitness centier.Hayley je zase chápavá,úprimná a sedí na ňu porekadlo:Čo na srdci,to na jazyku.Naty som vykreslila ako maniačku na gofry a návštevníčku Mc Donalda a Naty o mne povedala,že som strašne starostlivá a neskutočná bordelárka,ktorá však musí mať vždy čisté ruky..Bolo to pre mňa príjemné a k tomu som cítila tú úžasnú vôňu Zaca.Sedel pri mne dosť blízko a občas sa ma dotkol,bolo to nenápadné no potom som sedela v polohe:ruky vedľa seba položené len tak na pohovke pri stehne, a on mi položil svoju ruku na tú moju,tak že sme sa držali za ruky.Keď som sa na neho pozrela že čo to má znamenať,len sa usmial a žmurkol na mňa.No dlho nám to nevydržalo,lebo mi zazvonil telefón.Skoro ma porazilo.Tak som sa ospravedlnila a šla od nich preč.No keď som videla meno blikajúce na displeji.....,,Kde si,preboha?Už si mala byť dávno doma!“ ,,Mami,kľud som v poriadku a ako to že som mala byť dávno doma?Koľko je hodín?!“ ,,Moja milá je dosť na to aby si sa niekde túlala.Je 23:30.“ ,,Prosím?Tak to som ani netušila.Tak ja ihneď bežím domov!“ Zložila som a nevedela som čo prvé spraviť.,,Ľudia asi tu nikto netuší koľko je hodín.“ Josh sa pozrel na hodinky:,,Je pol dvanástej.“ Naty vstala rýchlosťou blesku a už otvárala dvere von.,,Naty,veď počkaj ešte.“ Zastavil ju Jeremy.,,Veď ste nám nedali ani vaše čísla!!“ Chytil ma okolo pásu Zac a ja som mu už vyťukávala do mobilu moje číslo.Naty robila to isté len u Josha.,,Leni, asi sme to trochu prehnali s tým naším kecaním.Veď ani neviem ako mohol ten čas tak rýchlo ubehnúť.“ Smutne sa na mňa usmiala.,,Ale aspoň to stálo za to,no nie?“ Všetci prikývli a Zac s Jeremym sa rozhodli že nás pôjdu odkopnúť,že si hádam nemyslíme že nás pustia ísť po tme domov.Samé.Našťastie sme to nemali ďaleko.Naty býva o dva bloky ďalej ako ja,takže Jeremy s ňou môže byť sám.Ja a Zac sme šli popredu a kecali sme.Naty bolo asi tiež veselo,lebo zozadu sme počuli iba smiech.Pomaly sme teda kráčali domov,keď sa ma Zac niečo pýta:,,Leni,ja viem že je to odvážna otázka ale ....No jednoducho padla si mi do oka a pôsobíš na mňa ako super baba,ktorá miluje zábavu a ničoho sa nebojí.Takže dokončím čo som sa chcel spýtať....“ ,,Leni,Zac majte sa my ideme ďalej.“ ,,Jasné Naty,majte sa!“ Jeremy mi zakýval a usmial sa.Teraz keď nás predbehli, Zac zastal a pozerali sme si uprene do očí.,,Stále si nedokončil to čo si začal.“ Zasmiala som sa a čakala či niečo zo Zaca vylezie,no on sa ku mne naklonil a dal mi ten najkrajší bozk.No mne sa to nejako zapáčilo a tak som sa knemu naklonila pre istotu ja.,,Dáko si sa mi rozčertila.“ Usmial sa a ja som ho pobozkala a on mi bozky opätoval.Bolo to niečo neopísateľné a najúžasnejšie čo sa mi kedy prihodilo (síce to som si myslela aj keď som mala 10 rokov a dostala som na narodeniny Crazy môjho psa ,ale toto je iné:D).Keď sme od seba odtrhli pery,bolo to ťažké no ja som už musela ísť domov.Objali sme sa a Zac mi pošepol do ucha,že mi na 100% zavolá,síce nevie kde vtedy akurát bude ale zavolá mi.,,Verím ...

tak pačilo sa???????????????????????????????????????