Začiatky punku
Po anglicky toto slovo znamená nezmysel alebo výtržník. Toto označenie sa používalo pre nekvalitnú hudbu. Punk ako hnutie vznikal postupne, hoci za jeho vznik býva obyčajne označovaný rok 1976. Predovšetkým v Anglicku tento štýl nebol chápaný iba ako hudobná záležitosť, ale aj ako vec životného štýlu. Punkeri sa programovo stavali proti spoločnosti a propagovali protikladný životný štýl, keď kritizovali predovšetkým pretvárku a honbu za peniazmi. Tento životný štýl počas krátkeho času viedol k určitej pasivite a s hnutím sa často šírili drogy. Sťažňovým heslom punku je No Future!, žiadna budúcnosť. Zo strany vyznávačov punku je možné stretnúť sa s tvrdením, že základom punku je provokácia.
Hudobne sa punk vrátil k počiatkom rocku, tzn. využívanie jednoduchej melódie obyčajne s troma akordmi, v extrémnych prípadoch s dvoma akordmi a väčšinou so satirickým textom. Punková hudba je založená predovšetkým na textoch piesní, majú za úlohu poukazovať na súčasné problémy doby tzv. priamym rýchlym a úderným nakopávaním. Za začiatok punkového hnutia sa často považuje pôsobenie skupín Sex Pistols(rock 'n' roll) , ktorú paradoxne svojimi komerčnými myšlienkami preslávil Malcom McLaren, The Clash a Ramones. V skutočnosti sa o podobný štýl asi desať rokov dávnejšie pokúšalo viacero iných skupín, napríklad Stooges alebo Velvet Underground, ktoré sa ním nepresadili.
V bývalom východnom bloku patrila punková hudba medzi zakázané prúdy, aj tu však vznikali skupiny, ktoré ju napodobňovali, napríklad HNF a FPB. Po páde komunizmu sa tento hudobný štýl začal presadzovať aj tu.
S punkovou hudbou je spojený aj zvláštny chaotický tanec, pogo, ktorý vychádza z klasického poskakovania na mieste. S nadhľadom sa dá povedať, že pogo sa tancuje na každom koncerte popovej kapely. V súčasnosti tanec pogo nemá určené presné pravidlá. Uplatňuje sa pri ňom prudké kývanie hlavou, rozhadzovanie rukami, skákanie v rytme bicích alebo aj mimo rytmu a výrazná interakcia s ostatnými tanečníkmi. Neodmysliteľné je aj zdvíhanie ruky zovrenej v päsť.Po takmer 40. rokoch vývinu, punk výrazne menil svoju podobu a charakter. Kým v minulosti bol skôr záležitosťou undergroundu, dnes punk v niekoľkoročných cykloch ovplyvňuje dominantnú kultúru, hlavne módu. Z toho dôvodu je punková scéna rozdelená na niekoľko častí. Okrem štyroch vývojových vĺn existuje aj komerčná verzia punku, ktorá vznikla v polovici 90. rokov - tzv. neopunk. Tento štýl kvôli nízkemu veku poslucháčov je niekedy označovaný ako kinderpunk. Prívrženci neopunku často kombinujú prvky punkovej a skaterskej módy. Neopunkeri sú zväčša školopovinní, klasický alkopunk odmietajú. Najnovším punkovým prúdom je emo - emocionálny melodický punk. Jeho prívrženci obľubujú čiernu farbu, make - up, pričom štýlovo nadväzujú na gothic punk. V dnešnej punkovej subkultúre je citeľný aj vplyv iných subkultúr. Okrem klasických štýlov ako sú Ska, reggae a skinheads, dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu aj štýlmi gotika, skate a hip - hop. Ženské pohlavie je v hnutí zastúpené v oveľa menšej miere, pričom mobilita do a von zo subkultúry má oveľa vyššiu frekvenciu ako u chlapcov. Napriek tomu, že výzor punkerov je často agresívny a sú terčom policajných represií z dôvodu hrozby pre spoločnosť, punk je sám o sebe apolitický. Politická aktivita je často obmedzená iba na účasť na demonštráciách. Menšia časť punku - anarchopunk je však politicky aktívna. V 90. rokoch bol punk veľmi aktívny na demonštráciách konajúcich sa proti zasadaniu Medzinárodného menového fontu, G8 a Svetovej Banky. Pre výtržnosti a stotožňovanie punkerov a anarchistov zo strany spoločnosti, anarchistické hnutie sa často od punku dištancuje a účasť punkerov na demonštráciách chápe negatívne. V posledných rokoch dochádza k expanzii punku do nových lokalít - hlavne Ázie. Kým punk v Japonsku má svoju dlhšiu tradíciu, novinkou je rast subkultúry v Malajzii a predovšetkým v Číne. Punková subkultúra dnes ma vlastné vydavateľstvá, časopisy, webové stránky, kluby, kde prežíva relatívne nezávisle na hlavnom prúde